Blog

Moja cesta na toto zázračné miesto bola zase krásne „náhodná“ a kľukatá. Ale už som raz napísala o tom, že som akosi prestala veriť na náhodné stretnutia a tak aj náhodnosť môjho smerovania na toto miesto značne spochybňujem. Preto sa radšej pozastavím skôr pri tej kľukatosti. Šofér miestneho autobusu si to valil po tejto ceste hustým lesom …

Srdce draka Niekedy mám naozaj pocit, že sa už chcem vrátiť. Snívam o pravidelnom režime najmä keď sa pozerám na svoje nohy a viem, ako veľmi im prospieval pravidelný beh. Snívam o bežných problémoch, že napríklad potrebujem našetriť na práčku. Snívam o tom, že si budem variť každý deň jedlo, ktoré poznám a nebudem tak mať pocit, že chcem všetko …

Oči Vrátim sa to ja?  Už pol roka jem rukami, oblečená v indickom oblečení, s úsmevom prechádzam trhmi a zjednávam cenu okry. Milujem ju. A štipku šafranu v zelenom čaji. Vrátim sa vôbec? A ak sa aj moje fyzické telo vráti … vráti sa aj moja duša? A moje srdce? Kde sú vlastne teraz? Iste niekde spolu. Veď v Indii a Nepále …

Prabhu, výstredný (avšak týmto svojim excentrizmom úplne prirodzený) indický umelec žijúci necelý rok v Pokhare mi vraví: „Stávalo sa mi, že sa ma z každej strany ľudia pýtali tie isté otázky: Ako sa voláš? Z kade pochádzaš?“.  Môj úsmev. Spomenula som si totiž na vykrikujúcich Indov a na tieto a mnohé ďalšie divné otázky, najmä …

V minulom článku som čo-to popísala o tom, ako som sa k dobrovoľníčeniu a učeniu jógy vo Varkale vlastne dostala 🙂 V prvom rade musím povedať, že by som sama učiteľom jógy ešte nenazvala, pretože ja sama musím ešte mnohému učiť. No už niekoľkokrát sa mi na moje ceste po Indii stalo, že sa ma jógoví učitelia a mnohí iní …