Ajurvéda vznikla v Indii pred viac než 5000 rokmi a predstavuje tak najstarší systém liečenia a najstaršiu tradičnú medicínu vôbec na svete. Jej názov pochádza zo sanskritu Ayus (život) a Veda (vedomosť, veda, poznanie).

Ajurvéda je obrovský komplex vedomostí pozbieraný za tisícročia a preto je pre mňa často veľmi ťažké vysvetliť ju v krátkosti. No posnažím sa aspoň na úvod zhrnúť pár základných informácií o jej princípoch. Najmä to, čo ju odlišuje od klasickej medicíny: Na rozdiel od západnej medicíny, ktorá takpovediac viac rieši následky ochorenia – odstránenie jeho symptómov, ale málokrát ponúka reálne odstránenie príčiny vzniku ochorenia (myslím najmä tie civilizačné), Ayurvéda má prístup naopak viac preventívny. Jej úlohou je nastolenie rovnováhy v tele, ktorá udržiava zdravie, energiu a dlhovekosť a toto v podstate ochraňuje telo pred vznikom ochorenia. Zároveň dokáže liečiť aj už vzniknuté ochorenie, no nie potláčaním jeho symptómov, ale priamo odstránením jeho príčiny. Vždy sa riadi zákonmi prírody a popisuje zdravie ako udržiavanie rovnováhy.

Základom je poznanie svojej “prakriti” – unikátnej konštitúcie svojho tela

Pre Ayurvédu je primárne dôležité poznanie “konštitúcie tela”, a teda v akom vzťahu máme v tele dóše – funkčné energie v prírode – ktorými sú Vata, Pitta alebo Kapha. Zjednodušene hovoríme “kto je aká dóša” a teda ktorá z dóš je v tele dominujúca, teda zvyčajne sa jedná o kombináciu dvoch dominujúcich. Veľmi vzácne môže byť človek len jedna dóša a ešte vzácnejšie vyrovananá kombinácia všetkých troch. Dóša vzniká kombináciu dvoch z 5 základných elementov (oheň, vietor, zem, voda a éter/priestor), pričom každá z dóš má v tele svoje typické umiestnenie. Ich kombináciou vzniká v tele 7 orgánov, takže logicky, každý z nich je typicky ovplyvnený príslušnými dóšami. Napríklad Pitta (ohnivá dóša) je najmä v žalúdku, pečeni, oblasti solárneho plexusu a potom v očiach a na koži.

Ako vznikajú ochorenia

Každý z nás má teda v sebe všetky dóšy, pretože vytvárajú orgány a každá z nich je na niečo potrebná. Ale niektorí ľudia majú jednu alebo dve dóše typicky dominantnejšie a sú tak viac náchylní na zvýšenie aktivity týchto dóš. Pri prílišnom zvýšení (agravácii) niektorej z dóš tak môžu vznikať toxické produkty, ukladajú sa typicky v orgánoch najviac ovplyvnených touto dóšou a tak vznikajú pre konkrétnu dóšu špecifické ochorenia. A preto pri agravácii Pitty môžeme očakávať ochorenia pečene, prekyslenie žalúdka, ochorenia kože a podobne.

Prístup pri ajurvédskej terapii

Ajurvédska liečba tak musí byť vždy prispôsobená konkrétnemu pacientovi, pretože naše telá nie sú rovnaké, skladajúce sa z rôznych podielov dóš a preto máme aj rôzne problémy. Na rozdiel od západnej medicíny, v ktorej sa predpokladá, že jedna pilulka musí učínkovať pre každého, je tak v Ayurvéde liečba personalizovaná a celostná – všetko je všetkým ovplyvnené a preto musíme k problému pristupovať tiež komplexne: Nemôžeme predsa očakávať, že ak podáme tabletku a ovplyvníme, či zablokujeme jeden enzým, ktorý je zapojený v rozvoji nejakého ochorenia, čím zastavím ďalší rozvoj tohto ochorenia, že sme problém vyriešili. Je totiž úplne logické, že ten enzým určite nefunguje len pre konkrétne ochorenie a je zapojený v množstve iných pochodov – vytvárame tak nežiaduce účinky. A navyše, neodstránili sme problém a príčinu prečo sa toto ochorenie rozvinulo.

Jedlo je tvojim liekom. No nielen jedlo je liekom.

V Ajurvéde má významné postavenie potrava, ktorú prijímame. Jedlo je totiž nielen našim liekom, ale zároveň môže byť aj našim jedom. Presne tak, ako to platí aj pre liečivá a jedy. Čokoľvek, čo do tela príjmeme, tak ako všetko, čo existuje vo svete okolo nás je presne tak, ako naše telo vytvorené kombináciou tých istých základných elementov. A preto aj potrava, rastliny, zvieratá majú svojú dóšu. Ak budem teda do svojho tela prijímať priveľa potravy s ohnivým charakterom (Pitta), pričom sama som Pitta, môžem očakávať, že sa táto doša v mojom tele priveľmi zvýši. Preto ajurvédska diéta a správna kombinácia potravín hrá tak veľmi významnú úlohu v ajurvéde. A toto platí nielen o strave, ale napríklad aj o životnom štýle – ak budem robiť činnosti, ktoré prirodzene zvyšujú Pittu v mojom tele (príliš intenzívny šport, hnevanie sa, nedotatočný relax a podobne), môžem očakávať, že sa táto dóša v mojom tele vykoľají z rovnováhy a vyžiada si to následky. Denná rutina tak má tiež veľmi významné postavenie v ajurvédskej liečbe. No a v neposlednej rade je to jóga – ktorá môže mať ochladzujúci alebo ohrievajúci účinok na telo, pomáha odblokovať blokády prúdenia energie a tak cielene ovplyvňovať orgány. No to už zachádzam do Jóga-terapie.

Úloha chuti

V súvislosti s jedlom, ale aj liečivými rastlinami má najvýznamnejšie postavenie ich chuť. Rozoznávame 6 chutí (Rasa) – sladká, slaná, kyslá, horká, štipľavá a sťahujúca (astringentná). Každá z chutí ma pritom účinok na každú z dóš – môže ju zvyšovať, znižovať, alebo nepôsobiť nijako. Napríklad sladká chuť má nasledujúce účinky na telo (Guna): je ochladzujúca a tak znižuje Pittu (oheň), uzemňujúca a preto pomáha regulovať Vatu (vzduch), lebo ju ťahá viacej k zemi, no zároveň je ťažká a tak môžem očakávať, že z priveľa sladkého budem ťažká aj ja 😀 – čo spôsobuje agraváciu Kaphy, ktorá je prirodzene uzemnená a ťažká a so sklonmi ukladať váhu – tuky. A ďalej je mastná, jemná a vyživujúca… a podobne. Tieto kvality jednotlivých chutí nazývame Guny (Gunas). Dokopy ich poznáme 20 a sú vždy v dvojici s vlastnosťou s opačným pôsobením, čo vytvára vždy rovnováhu (ťažká-ľahká; tupá-prenikavá; chladná-horúca; mastná-suchá; hladká-drsná; tuhá-tekutá; mäkká-tvrdá; stabilná-pohyblivá; hrubá-jemná; zakalená-priezračná).

Fytomedicína a Ajurvéda

Ako som popísala vyššie, terapia v Ajurvéde je teda založená na úprave stravy, životosprávy, cvičení a používajú sa napríklad aj špeciálne masáže. No ďalšou významnou možnosťou je používanie rastlinných preparátov – teda ajurvédskych liekov, ktoré pochádzajú z rastlinných zdrojov. Ako už vieme – tak ako všetko v prírode, tak aj každá bylinka má opäť svoju dóšu, pretože tiež vzniká kombináciou elementov. Účinok bylinky na telo je však silnejší ako u potravy, typicky zvyšujú alebo znižujú niktorú z dóš a to prostredníctvom zvýšenia alebo zníženia ohňa a chladu v tele (Virya). A navyše, bylinky (Dravya) môžu mať aj špeciálne biologické aktivity, ktoré nie sú spojené s ich účinkom na dóše – a to nazývame Prabhava (napríklad môžu zlepšovať pamäť, mať afrodiziakálne účinky a podobne). Tento účinok však nie je podľa Ajurvédy spojený s izolovanou látkou z rastlinného materiálu (ako to robí západná medicína), ale je typický pre celú rastlinnú drogu (Dravya), čo aj vysvetľuje prečo v Ajurvéde je používanie celých rastlín účinnejšie a zároveň aj bezpečnejšie, ako je to u izolovaných liečiv v západnej medicíne.

V článkoch môjho blogu v kategórii ajurvéda sa postupne budem venovať jednotlivým častiam Ajurvédy trochu detailnejšie a zároveň vysvetlím, čo mňa samotnú viedlo k Ajurvéde a aké sú moje skúsenosti.