Cestujem aj sama!

Cestujem aj sama„, tak sa volá môj malý cestovateľský blog na Facebooku, ktorý som založila aby som jednoduchšie zdieľať zážitky, rady, fotopríbehy a fotky z mojich ciest.  Nazvala som ho tak, aby bolo jasné, aké má moja cesta posolstvo. Chcela totiž ukázať, že ak nemáš s kým cestovať, neznamená to, že nemôžeš cestovať. Práve naopak, cestuje sa mi tak oveľa jednoduchšie, otvorenejšie, slobodnejšie a skutočne si to užívam omnoho viac!

Ja som sa už dávnejšie, na mojich predchádzajúcich cestách po Európe, osobných či služobných, naučila vybrať na cestu aj sama. A napríklad aj ísť do kaviarne kávu aj sama, otvoriť si tam knihu a necítiť sa pri tom divne! A potom som zistila napríklad koľko „digitálnych nomádov“ takto vysedáva po kaviarniach a robí si tam svoju prácu…

No a keď som sa vybrala na svoju skutočnú prvú cestu do Ázie, zistila som, aké je skvelé cestovať sama. Vôbec to nie je žiadny nekomfort prekonať sa, žiaden pocit, že som na ceste budem sama ako prst, a že sa tam preto nudím. Naopak, cestovať sama je úžasné, naplňujúce! Každý jeden deň, ktorý zažijem ma inšpiruje ísť stále ďalej, na nové miesta. Každý jeden deň sa totiž od ľudí dozvedám o nových miestach, ktoré na Tripadvisore možno ani nenájdete. Navyše, cestujem spôsobom, ktorým ešte nikto nešiel, pretože si ho sama v danom momente vymyslím, nemusím ho s nikým diskutovať a zavedie ma tam, kde by som nečakala, že sa raz objavím. Razím si svoju cestu, cestu svetom aj životom.

Ak cestuješ sám, učíš sa o mnoho viac. Si zodpovedný za svoje rozhodnutia a každá skúsenosť, ťa proste v niečom obohatí ak sa z nej dokážeš poučiť. Samozrejme, niekedy nie je všetko iba ružové a cestovať sám nie len o krásnych fotkách na pláži s drinkom v ruke, niekedy prídu aj ťažšie skúšky. Ale také nie je len cestovanie, ale celý život: občas drsný, inokedy nežný, no vždy je pravdivý a preto treba akceptovať všetko, čo sa deje a nesúdiť to ako „dobré a zlé“. Na to sa dá prísť aj doma, ale počas cesty sám toto pochopíš najlepšie, pretože si mimo komfortnej zóny rodiny, priateľov, domova, svojej krajiny.

A tak som chcela zdieľať, že cestovať sama vôbec nie je ťažké a ani nebezpečné! Na svojej ceste síce cestujem sama, ale sama tam rozhodne nie som! Stretávam totiž neskutočných a úžasných ľudí, ktorí robia Moju cestu tak bohatou na zážitky, že občas mám pocit, že od radostných emócií explodujem. Kedže cestujem sama, mimo „bublinky“ nejakej skupiny, som omnoho otvorenejšia rozhovorom s absolútne cudzími ľuďmi, ostatnými sólo-cestovateľmi 🙂

Otváraním ích sŕdc si zároveň otváram cestu do nových krajín, kam ma srdečne pozývajú, chcú mi ukázať svoj svet a chcú sa o mňa postarať. Dôležité je len naučiť sa cítiť počúvať svoj šiesty zmysel, naučiť sa cítiť, ktorí ľudia sú tí správni. Ale celkovo…na ceste som sa naučila ľuďom veriť a úplne prijať, že občas chcú pre teba urobiť aj veľké veci úplne zadarmo, pretože to tak proste chcú a urobí im to radosť. Navyše, človek časom možno aj pochopí, že niektorých ľudí mu bolo súdené stretnúť. Mnohokrát musíš ísť síce ďalej, no nestrácaš ich… navždy zostanú v tvojom srdci! A ty sa proste musíš naučiť vedieť odísť a nechať ich ísť svojou cestou… ak sa majú vaše cesty stretnúť, stretnú sa… aj keby na opačnej strane Zeme! 🙂

Svet je krásne miesto, treba sa do neho len vykročiť.

A nebáť sa! Nájdi aj Ty Odvahu!

Nebáť sa nových miest, nebáť sa nepredvídateľných situácií. A najmä – nebáť sa ľudí. každý z nás je síce trošku iný, no pritom sme všetci rovnakí 🙂

Takže toľko o tom prečo cestujem sama! Budem mať radosť a dobrý pocit ak to niekoho inšpiruje vykročiť keď ešte stále trochu váhal 😉 A teraz už klik na môj blog na Facebooku! Aby si sa dozvedel/a všetko, čo je nové na mojej ceste!