Na úvod môžem opísať o jóge trošku všeobecnejšie:
Jej názov pochádza zo sanskritského slova jógah = “zapriahnutie/pripojenie (duše k bohu)” a pochádza zo starovekej Indie.
Na západe ju väčšinou ľudia vnímajú ako spôsob cvičenia, tzv. asány, ktoré vedú nielen k telesnému, ale aj duševnému zdraviu. Očisťuje sa teda nielen telo, ale aj myseľ.
V Indii, tam kde je jej rodisko, je však jóga filozoficko-náboženským smerom a meditačnou praxou a teóriou. Preto sa inak aj pri ceste do Indie môžete tiež stretnúť s rôznymi aspketmi jógy. V niektorých ašramoch sa sústredia na telesné cvičenie a niekde môžete byť prekvapení, že sa venujú skoro úplne len filozofii.
No keďže moja stránka nie je venovaná iba jóge a nemám v úmysle venovať sa sprostredkuvávaniu všeobecných informácií, ktoré je možné nájsť na stovkách stránok dedikovaných výhradne jóge.
Posnažím sa skôr napísať, čo znamená jóga pre mňa:
Je to pre mňa trochu ťažké urobiť to iba pár vetami, pretože sa stala úplnou mojou súčasťou a už neviem oddeliť, kde vlastne jóga vo mne nie je. Nie je to totiž len hodinka ráno, keď cvičím Pozdrav slnku (Surya Namaskar). Jóga je vo mne aj keď iba kráčam, keď sa smejem, keď vnímam pocity, ktoré mi tento svet prináša. Jóge je pre mňa to, keď kontrolujem, respektíve si uvedomujem svoje negatívne reakcie a snažím sa ich nabudúce nemať. Jóga je pre mňa snaha robiť veci najlepšie ako sa dá, ale byť pritom šetrná k svojmu telu a duši. Jóga je pre mňa vôľa byť lepším, milším a ohľaduplnejším človekom, nielen k iným ľuďom, ale ku všetkým bytostiam tohto sveta. Jóga ma totiž naučila, a v praxi presvedčila o tom, že som súčasťou tohto sveta, nie som od neho nijako odelená. A že nie je rozdiel medzi mnou a druhým človekom, medzi mnou a zvieraťom, medzi mnou a skalou na zemi. Že som súčasťou prírody ako všetko ostatné.
Jóga nie je o tom, či dokážeš priložiť čelo k nohám. Jóga je o ceste, ktorá ťa čaká, kým niečo také dokážeš.
Jóga mi vlastne ako prvá ukázala, že existuje “Boh”. Ale strašne nerada to označujem týmto slovom, pretože ľudia hneď myslia na Boha v Kresťanstve. A ja v zásade neverím v žiadne náboženstvo.
Na začiatku totiž bola pre mňa tiež len cvičením a očakávala som, že bude pre mňa nástrojom ako sa naučiť meditovať a tým aj relaxovať. Prvých pár hodín jógy sme opakovali veľmi jednoduché cvičenia a ja som sa prichytila pri tom, že sa nudím a nechápem prečo robím také čosi jednoduché keď už som omnoho viac ohybná. No časom som začala cítiť svaly, ktoré som dovtedy necítila. Lepšie povedané, začala som celkovo viac cítiť svoje telo. A pocítila som, že v ňom okrem fyzicky hmotných svalov, kostí, ciev a podobne, existuje ešte čosi viac. Energia. Prána. Cítila som ako vo mne prúdi, cítila som ako sa jej množstvo zvyšuje keď cvičím pravidelne. Cítim, ako dobre sa cítim, keď prána prúdi nerušene, bez blokov každučkým miestom môjho tela.
Keď som sa medzičasom vrátila k príprave semináru o zrážaní krvi pre medikov (keď som učila na doktoráte), uvedomila som si, že nad tým, čo študujem, uvažujem akosi trochu inak. Pred časťou semináru o farmakoterapii som pre nich pripravovala na zopakovanie úvod o tom, ako zrážanie krvi funguje. Spracovávala som indormácie, obrázky, diagramy. A prichytila som sa pri tom, že vlastne žasnem. Žasnem nad tým, ako dokonale všetko so všetkým súvisí. Ako neskutočne každý jedna bunka tela vie, čo má robiť, kam má ísť. Ako? Ako je to možné, že je všetko tak dokonalé a fungujúce? Čo ich poháňa aby robili presne to, čo majú pre telo robiť? A vtedy som pochopila, že je to práve tá energia. Je to niečo, čo existuje v tomto svete nad materiálnom. Toto je môj Boh – je to Príroda.
Jóga mi ukázala, že táto energia skutočne existuje a že je v každom z nás. Je však len na individuálnej osobe, či ju dokáže cítiť. Jóga ma o tom nepresviedčala žiadnou teóriou a knihami, len ma nechala pocítiť to a samú sa o tom presvedčiť.
Jóga ma naučila, že o vlastné telo sa treba starať s láskou a rešpektom, brať ho také aké je. A ak sa o svoje telo pravidelne staráš, dokážeš byť mladší, spokojnejší, šťastnejší a zdravší.
Ale na to sa potrebuješ naučiť nájsť si čas sa na tú jóga-matku postaviť, nohy pri sebe, s dlaňami pred srdcom pri sebe, vystrieť chrbát, zavrieť oči, vypnúť myseľ a spojiť sa svojim telom. A poctivo na sebe pracovať.