Druhý deň po mojom príchode do Vanamooliky ma už čakal výkonný riaditeľ vo svojej kancelárii. Jednoduchá miestnosť plná papierov, pár kníh, kalendáre všade po stenách. Žiadny luxus, ale ani žiadny prílišný neporiadok.
Skromne, to je to správne slovo na to, aby som popísala ako na mňa toto miesto pôsobilo
Hneď na úvod sme mali veľmi dôležitý rozhovor, počas ktorého som naozaj veľa vecí pochopila. Vďaka jeho otázkam som pri hľadaní odpovedí totiž pochopila samú seba – čo ma k Ajurvéde pritiahlo a prečo, aj napriek svojim poznatkom zo západnej medicíny a hlavne farmácie (alebo skôr práve kvôli nim) viem, že práve táto iná, prírodná cesta je tá správna. Chakochan totiž chcel aj vedieť, čo by som vo firme chcela robiť, čo ma takto na úvod trocha prekvapilo. No teda odrazu som teda pochopila som, že toto asi nebude také klasické dobrovoľníčenie, že “niečo za niečo” – že na ubytko a stravu si budem musieť „čosi“ odrobiť. A chcel aby som čas u nich využila na to, aby som sa čo najviac naučila bez tlaku, že niečo „musím robiť“.
Má totiž totiž teóriu, že ako priatelia môžeme dokázať viac
A tak som sa teda porozhliadala po firme, utekala so záujmom preskúmať fabriku a samozrejme, zablúdila som aj do záhrady s bylinkami. Keď si popri povinnostiach Chakocahn našiel na mňa čas, porozprával mi aj o histórii firmy. Aby som pochopila aj ich posolstvo a ako fungujú. Vanamoolika bola pôvodne založená ako spoločenstvo farmárov, ktorí chceli na svojich pozemkov, okrem pestovania korení zachovať aj liečivé rastliny a pestovať ich organickým spôsobom. Neskôr sa rozhodli vyrábať z nich autentické a pôvodné ajurvédske preparáty. Následne do spoločenstva prišli niektorí ďalší farmári, rozšírili sa tak pozemky na ktorých sa pestovali hlavne korenia a cieľom spoločenstva sa tak neskôr stala najmä podpora miestneho obyvateľstva a to tým, že ich zadarmo v kurzoch učili pestovať korenie organickým spôsobom a následne od vypestované produkty vykupovali (čierneho korenie, kardamom, káva, zelený čaj, kakao, …) a potom predávali. Miestni obyvatelia si tak mohli aspoň niečo zarobiť, zvýšila sa tak aj ich kvalita života a firma popri tom časom aj rozšíriť ponuku vyrábaných ajurvédskych liekov.
Práve vtedy ma Chakochan v našich rozhovoroch aj upozornil na to, aby som si všimla a uvedomila rozdiel medzi knihami s pôvodnými vedomosťami Ajurvédy a formou, v akej sa Ajurvéda v Indii dostáva k bežným ľuďom dnes. (A ja dobre viem, že nielen v Indii – na Západe, je to ešte viac „iné“).
Ajurvéda v Indii v krátkom poslednom období pár desaťročí prestala byť tým, čím pôvodne bola a ako sa zachovávala predtým po tisícky rokov
Takmer všade je teraz totiž možné kúpiť ajurvédske doplnky výživy vo forme tabliet a najmä onca kapsúl, pričom účelom týchto liekových foriem v západnej farmácii je nielen uľahčenie podávania liečiva, ale najmä maskovanie chuti liečiv. Pritom kapsuly v klasickej Ajurvéde ako liekové formy vôbec neexistujú, tablety áno, ale tie majú obsahovať iba zmes bylín bez korigencií chuti a nemajú sa len prehltnúť, ale mali by sa dobre požuť, nielen aby sa liečivo rozprestrelo po tráviacom trakte a mohlo sa vstrebať, ale najmä preto aby bolo cítiť chuť. Mal pravdu, už predtým som si študovala, že prijímanie ajurvédskych bylín v kapsulovej forme, ktorej úlohou je maskovanie chuti bylín, sa úplne míňa účinku. Pretože práve chuť je prvou najdôležitejšou z kvalít, prostredníctvom ktorých bylinky (Drava) vykazujú medicinálny účinok (Virya Pariksha). Okrem toho ešte niektoré majú unikátny účinok (Prabhava Pariksha).
Aj samotní Ajurvédski lekári sa na Ajurvédu pozerajú už skôr západným spôsobom
Príkladom je meranie pulzu a tlaku, ktoré sa v dnešnej dobe automaticky učia na univerzitách. Pričom Chakochan mi vysvetlil, že pôvodne sa v Ajurvéde meral pulz nervov a nie tep srdca. A aj ochorenia sa už učia a opisujú ako ochorenia v alopatickej medicíne (diabetes, …) a nie klasickým spôsobom, kde ochorenie bolo opísané ako dôsledok akumulácie Ama (toxických produktov) v príslušnom orgáne, tvoreným niektorým zo 7 typov telesných tkanív. Chakochanova dcéra akurát študuje Ajurvédsku medicínu a tak presne vidí, čo dnešných ajurvédo-medikov učia na školách a ako veľmi sa to odlišuje od toho, čo si on naštudoval z originálnych ajurvédskych textov.
Základom liečby v Ajurvéde zároveň je, že je v prvom rade potrebné, zistiť, aká je Prakriti pacienta, to znamená, že ktorá dóša (zväčša však dve dóše) sú u konkrétnej osoby dominantné. Popisuje to, ako funguje jeho telo, duša a všetko dokopy a od toho sa potom odvíja, aké ochorenia sa u neho môžu vyskytovať. Niektoré „ochorenia“ ako ich poznáme v západnej medicíne sa totiž môžu vyskytovať pri rôznych problémoch – napríklad migréna sa môže vyskytovať pri disbalancii Vaty, ale aj Pitty. Ale keď príčina je disbalancie rôznych dóš, tak aj liečba by mala byť odlišná. No mnohí dnešní Ajurvédski lekári už len proste kategorizujú problém pacienta ako migréna a použijú hromadne vyrobený ajurvédsky prípravok na „migrénu“ bez ohľadu na to, aká je vyvolávajúca príčina u daného pacienta.
Pričom podľa toho, aká dóša je u pacienta dominantná, treba prispôsobiť aj liečivý prípravok
Pekným príkladom môže byť už len voľba základného oleja pri príprave medicinálneho oleja pre pacienta. Použité liečivé rastliny môžu byť vhodné na terapiu pre viacero dóš, avšak napríklad hrejivý sezamový olej je vhodný len pre Vatu a Kaphu, ktoré sú vo svojej podstate chladné a potrebujú zahriať, čo pôsobí terapeuticky. Avšak u Pitty môže použitie sezamového oleja spôsobiť zhoršenie príznakov, bez ohľadu na to, že bylinky v ňom rozpustené by jej mali pomôcť. Sezamový olej totiž svojimi hrejivými vlastnosťami pokožku až prehrieva, pričom práve pokožka ľudí s Pitta dóšou je na prehriatie najviac citlivá – práve na pokožke sa prejavujú dôsledky prehrievania v dôsledku nadbytku Pitty v tele. Výsledok – liečivý prípravok sa nielen míňa účinku, ale pacienta aj navyše poškodzuje. A to sme len pri voľbe správneho oleja, v ktorom sa má pripraviť výluh z bylín. Pokračovať môžeme výberom vhodných bylín, …
A tak sa Ajurvéda proste zvrhla na medicínu, ktorá používa podobné holistiku-ignorujúce princípy ako západná medicína a jediným rozdielom medzi nimi zostáva len to, že v západnej medicíne sa ordinujú lieky, zväčša syntetické chemikálie a v modernej Ajurvéde hromadne pripravené rastlinné preparáty a ešte najmä masáže (s obrovským biznisom z nich v pozadí). Ajurvéda tak síce zostáva k telu šetrnejšia než je západná medicína, ale už častokrát nie je skutočne personalizovaná a holistická, aká by pôvodne mala byť.
Zároveň, v Indii je na trhu obrovské množstvo firiem v oblasti „prírodnej medicíny“ a „prírodných preparátov“, ktorých zámerom je už iba jedine obrat z predaja, poväčšine ani nie liekov, ale výživových doplnkov. Základom zaručenia obratu pre nich sa stala samozrejme reklama a už dávno nie kvalita, a tak si vyrábajú billboardy s bollywoodskymi hviezdami (lebo tie určite vedia, čo je zdravé!). Nedbajú na to, či zloženie ich prípravkov je správne a či vôbec účinkujú… Nanešťastie, v Indii navyše asi ani neexistuje žiadna regulácia a kontrola toho, čo reálne do tabliet dávajú. (Situácie nie je až tak špecifická len pre Indiu, pretože aj na Slovensku nemáme už výživových doplnkov žiadne kontroly kvality a obsahu, jediné, čo sa treba deklarovať je ich „zdravotná nezávadnosť“. U liekov, naopak, prebiehajú rutinné kontroly zloženia. A tak si možno až teraz uvedomíte aký môže byť rozdiel medzi vitamínom C od Zentivy, ktorý je registrovaný ako liek a vitamínom C od Walmarku, a ešte „lepšie“ od Dr. Maxa, ktoré sú len výživovými doplnkami a nikto asi nikdy neskúmal, koľko vitamínu C tam reálne aj nájdete.)
Preto som zostala neuveriteľne vďačná, že som sa dostala na toto miesto
Mnohé z tohto by som si pri svojom štúdiu možno ani neuvedomila, keby so nevidela tento rozdiel – ako by to malo byť a ako to v skutočnosti v iných firmách je. Vo Vanamoolike si totiž dávajú záležať na tom, aby to bolo tak, ako to má byť. Zárukou sú vedomosti Chakochana, ktorý je síce farmaceutom západnej farmácie, tak ako ja, ale venoval celý život štúdiu originálnych ajurvédskych textov. Prípravky, ktoré vyrábajú sú pripravované podľa originálnych preskripcií a z bylín, za ktoré on sám ručí, že sú určené, pestované a zbierané správne. (Na rozdiel odo mňa mal však možnosť študovať priamo z ajurvédskych kníh, ktoré sú na moje nešťastie v lokálnom jazyku Keraly – malajalamčine :/ ). Preto ale nemôžu samozrejme konkurovať iným firmám – za svoje prípravky Vanamoolika totiž logicky musím pýtať omnoho vyššiu cenu. Cenu za kvalitu, malovýrobu a organické pestovanie. Vanamoolika totiž stále funguje skôr ako „charita pre pestovateľov“, len málo profitu zostane pre firmu, keď je ich prvoradým záujmom podpora pestovateľov, výkup za ceny, ktoré sú pre firmu neekonomické, ale pre pestovateľov doslova „život zachraňujúce“. S nádejou som sa ho snažila ubezpečiť, že svet sa mení a ja verím, že ľudia si nájdu cestu ku kvalite sami. V takom prípade sa nedá konkurovať cenou, ani reklamou, jedine tým, že sami pacienti pocítia rozdiel, vtedy sa vrátia aj sami. S opatrným zamlčaním som si však uvedomila, že ekonomická situácia ľudí v Indii je trošku na inej úrovni ako ľudí v Európe… tu cena rozhoduje ešte viac ako by ste čakali, milióny ľudí nemá čo jesť, nedokáže si tak dovoliť kvalitnejšie lieky. Častokrát nemajú ani na tie nekvalitné.
Sama som však mala možno spoznať aký je rozdiel – v kvalite!
Ešte som si totiž ani poriadne nevybalila veci u Chakochana doma keď som prišla a už mi jeho žena ponúkala Chavanaprasham od Vanamooliky so slovami: „Len skús, skús, že je iný, ak si doteraz ochutnala iný, normálne dostupný v obchodoch.“ A úprimne, áno, bol to neskutočný rozdiel. Do tých komerčných totiž dávajú omnoho väčšie množstvá jaggery – palmového cukru, pretože je lacnejší ako iné zložky, kgoré by tam mali byť. Samozrejme aj používajú jaggery v nie organickej kvalite, aby cena išla ešte viac dole. A v neposlednom rade – ani pán boh nevie, či tie bylinky, ktoré sú napísané na obale vo vnútri vlastne aj sú. Dokonca, človek nemôže vedieť nie to, či tam nechýba, čo tam má byť, ale najmä či tam nie je niečo čo tam nemá byť – mám na mysli jedovaté bylinky. (Toto bolo to, čo skúmal ten môj indický kolega v Nórsku, Seethapathy. Chcel totiž pomocou metódy DNA barcoding analyzovať Chawanaprashamy od rôznych firiem a zistiť, či rastliny prítomné v týchto prípravkoch vôbec korelujú s tým, čo by tam malo v skutočnosti aj byť. A zaujímalo ho to najmä z hľadiska bezpečnosti – či sa tam nenachádzajú nepovolené, dokonca až jedovaté rastliny.)
Počas môjho pobytu som mala možnosť vidieť, že priestory firmy sa používajú nielen na školenia farmárov (ktoré sú zadarmo!), ale aj na rôzne dobročinné aktivity spojené so zdravím. Jedného dňa som sa objavila v dverách a bola som vtiahnutá do vnútra spoločenskej miestnosti (napokon ako najväčšia atrakcia), keď sa tam konali predstavenia detí, ktoré boli postihnuté, alebo v paliatívnej starostlivosti kvôli vážnemu doživotnému ochoreniu…
Čo mi teda dobrovoľníčenie v tejto firme dalo po odbornej stránke? Úžasnú možnosť študovať a vidieť reálne ajurvédske preparáty, spoznať rozdiel medzi komerciou a skutočnou kvalitou. No hlavne – inšpirovať sa ľuďmi, ktorí celý svoj život zasvätili práci vo firme tak, aby v prvom rade svojim konaním pomohli druhým Mohla som vidieť, že biznis sa dá robiť aj tak, aby ste pomohli iným, aj keď je vidno, že sa takejto firmičke prežíva ťažšie keď im nejde len o zisky. Skôr ako malé príjmy ich však trápi voda. Alebo skôr sucho. Dažde za posledné dva roky nenaplnili nádrže, ktoré si zvykli pripraviť ako zásobu na obdobie sucha.
A vidieť aj neutíchajúce odhodlanie a vytrvalosť pri vedení firmy, pretože aj napriek tomu, že firma nielenže stagnovala za posledné roky, ale mohla byť asi aj v mínuse, nevzdávajú sa. Rozhodli sa investovať do nového loga, začnú aj s marketingom a časom sa snáď rozbehne aj internetový predaj, čo by im umožnili posunúť predaj z lokálneho na aspoň v rámci štátu Kerala, ak nie na úrovni Indie. No hlavne – prijímajú spoluprácu s Európou, hľadajú partnerov a snažia sa ukázať, že kvalita je prvoradá. A možno aj práve moja návšteva napokon prinesie ďalšiu spoluprácu s Európou…
